U podnikateľov sa pracovnou cestou po vecnej stránke rozumie skutočnosť, že podnikateľ uskutoční pracovnú cestu na výkon práce do iného miesta, než je jeho miesto podnikania. Z časového hľadiska sa pracovná cesta začína nástupom podnikateľa na túto cestu a končí jeho návratom do miesta podnikania (sídla). Miestne je pracovná cesta určená miestom, na ktorom podnikateľ vykonáva činnosť súvisiacu s jeho podnikateľskou činnosťou, ktoré je pritom odlišné od miesta jeho pravidelného podnikania. Zahraničná pracovná cesta podľa zákona o cestovných náhradách je definovaná ako čas pracovnej cesty v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty.

Miestom výkonu práce, resp. pravidelným pracoviskom podnikateľa sa rozumie miesto podnikania, ktoré je uvedené v živnostenskom liste alebo v koncesnej listine. V prípade, ak podnikateľ vykonáva svoju podnikateľskú činnosť prostredníctvom prevádzkarne, pod týmito pojmom treba rozumieť miesto (adresa), kde bola zriadená stála prevádzkareň. Prevádzkarňou je pritom potrebné rozumieť priestor, v ktorom sa prevádzkuje živnosť. Dôležité je poznamenať, že živnostenský zákon za prevádzkareň nepovažuje technické a ani technologické zariadenie určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti. Takýmto zariadením je potrebné chápať okrem iného aj vozidlá cestnej motorovej dopravy a ich prípojné vozidlá, ktoré slúžia na prevádzkovanie živnosti.

To znamená, že za predpokladu, že miesto podnikania, ktoré je uvedené v živnostenskom liste podnikateľa je napr. jeho trvalé bydlisko v SR, popísaný výkon prác podnikateľom v Českej republike je potrebné chápať ako zahraničnú pracovnú cestu. V danom prípade podľa môjho názoru nie je prípustné zamieňať pojmy "stála prevádzkareň" v zmysle Zmluvy, uzatvorenej medzi SR a ČR o zabránení dvojitého zdanenia a "prevádzkareň" v zmysle živnostenského zákona. Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a ČR vymedzuje totiž pojem stálej prevádzkarne výlučne pre účely problematiky v odbore daní z príjmov a z majetku.

V zmysle zákona o daniach z príjmov vyplýva, že podnikatelia - fyzické osoby si môžu v prípade zahraničnej pracovnej cesty do daňových výdavkov uplatniť stravné a vreckové, ktoré sú nárokovou položkou a výška ich uplatnenia sa nemusí dokladovať. Môžu tiež uplatniť výdavky na ubytovanie a ďalšie nevyhnutné výdavky spojené s pracovnou cestou - tieto však v preukázanej výške.

Na otázku, či si podnikateľ môže cestovné náhrady, vreckové a nocľažné zaúčtovať v Sk, je potrebné skonštatovať, že nielenže môže ale musí. Táto povinnosť vyplýva priamo zo zákona o účtovníctve, podľa ktorého je účtovná jednotka povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku v peňažných jednotkách slovenskej meny.

Za predpokladu, že miesto podnikania, ktoré je uvedené v živnostenskom liste podnikateľa je napr. jeho trvalé bydlisko v SR, popísaný výkon prác podnikateľom v Českej republike je potrebné chápať ako zahraničnú pracovnú cestu.

V zmysle zákona o daniach z príjmov vyplýva, že podnikatelia - fyzické osoby si môžu v prípade zahraničnej pracovnej cesty do daňových výdavkov uplatniť stravné a vreckové, ktoré sú nárokovou položkou a výška ich uplatnenia sa nemusí dokladovať. Môžu tiež uplatniť výdavky na ubytovanie a ďalšie nevyhnutné výdavky spojené s pracovnou cestou - tieto však v preukázanej výške.

Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku v peňažných jednotkách slovenskej meny.