Na rozdiel od nároku na zmluvnú pokutu vzniká pri omeškaní so zaplatením peňažného záväzku nárok na úroky z omeškania priamo zo zákona.

Pri vzniku nároku na úroky z omeškania nie je dôležitý dôvod, pre ktorý je dlžník v omeškaní. Ani okolnosti vylučujúce zodpovednosť ho nezbavujú povinnosti platiť úroky z omeškania - táto povinnosť je totiž založená na objektívnom princípe.

Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1 % vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502 Obchodného zákonníka.

Ak si teda zmluvné strany nedohodnú výšku úrokov z omeškania, platí zákonná úprava a dlžník je povinný platiť z nezaplatenej sumy úrok z omeškania o 1% vyšší ako sú obyvklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste dlžníka v čase uzavretia zmluvy - t.j. pre účely aplikácie § 369 Obchodného zákonníka v čase, keď sa dostal dlžník do omeškania. Pri určovaní rozhodnej úrokovej sadzby je potrebné prihliadnuť k úroku, ktorý banky obvykle dojednávajú pri poskytovaní úveru na dobu, po ktorú je dlžník v omeškaní. Z uvedeného vyplýva, že dlžník nie je povinný podľa súčasnej zákonnej úpravy platiť tzv. poplatok z omeškania vo výške 0,05%, resp. 0,1% za každý deň omeškania, teda v ročnej sadzbe 18,25% z dlžnej čiastky, pokiaľ si strany takúto sadzbu nedojednali.

Čo sa týka momentu vystavenia penalizačnej faktúry, je potrebné skonštatovať, že predpokladom uplatnenia nároku na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka nie je vyúčtovanie tohto úroku, lebo nárok na úrok z omeškania vzniká v dôsledku omeškania so splnením peňažného záväzku, vyplývajúceho z uzatvorenej zmluvy zo zákona. Úroky z omeškania je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy a za dni omeškania po dni splatnosti.

Fakturácia úrokov z omeškania za oneskorenú platbu nepredstavuje uskutočnenie zdaniteľného plnenia v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty, a preto sa daň neuplatňuje. Z toho istého dôvodu sa suma penále neuvádza ani v daňovom priznaní a nevstupuje ani do výpočtu koeficienta v zmysle spomínaného zákona.

Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1 % vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502 Obchodného zákonníka

Predpokladom uplatnenia nároku na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka nie je vyúčtovanie tohto úroku, lebo nárok na úrok z omeškania vzniká v dôsledku omeškania so splnením peňažného záväzku, vyplývajúceho z uzatvorenej zmluvy zo zákona. Úroky z omeškania je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy a za dni omeškania po dni splatnosti.

Fakturácia úrokov z omeškania za oneskorenú platbu nepredstavuje uskutočnenie zdaniteľného plnenia v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty, a preto sa daň neuplatňuje.