V prvom rade si dovoľujeme skonštatovať, že v zmysle Občianskeho zákonníka platí, že v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Z uvedeného je teda zrejmé, že výlučným vlastníkom darovanej veci je ten z manželov, ktorý bol obdarovaný, a to bez ohľadu na existenciu súdneho rozhodnutia.

K platnému zapožičaniu medzi manželmi môže dôjsť iba v prípade, ak dar pochádza z výlučného vlastníctva manžela - požičiavateľa (t.j. v danom prípade manželky). Takýto vzťah však posudzovať v zmysle zmluvy o výpožičke podľa Občianskeho zákonníka nie je možné, nakoľko jedným z pojmových znakov takejto zmluvy je jej bezplatnosť, a vychádzajúc zo znenia otázky medzi manželmi dochádza k odplatnému plneniu.

Pre uvedené účely teda odporúčame uzatvoriť medzi manželmi zmluvu o nájme dopravného prostriedku v zmysle Obchodného zákonníka. Pre vznik takejto zmluvy, na rozdiel od všeobecnej úpravy nájomnej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, je potrebná písomná forma, ktorá patrí medzi základné pojmové znaky tejto zmluvy.

V prípade manželky:

Na strane manželky druh nájomného vzťahu ovplyvňuje aj uplatnenie výdavkov pri stanovení jej základu dane.

Na strane manželky je zdaniteľným príjmom pri prenájme automobilu nájomné. Pri určení výšky nájomného je potrebné vychádzať z § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. nájomné sa stanoví podľa nájomnej zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy. Nakoľko v danom prípade však dôjde k nájomnému vzťahu medzi závislými osobami (manželka prenajala svoj automobil /nezahrnutý v rámci BSM/ svojmu manželovi - podnikateľovi) je potrebné rešpektovať znenie § 23 ods. 6 a 9 zákona o daniach z príjmov, pokiaľ ide o výšku nájomného, ktoré možno uznať za daňovo uznateľný náklad. To znamená, že medzi ekonomicky závislými osobami (v tomto prípade vzniká obchodný vzťah medzi tzv. blízkymi osobami, čo je pre účely zdaňovania považované za majetkové prepojenie) sa na daňové účely použijú obvyklé ceny.

Na strane manžela ako nájomcu je potrebné si uvedomiť, že nájomca vozidla je povinný ho udržiavať v stave, v akom ho prevzal na účet prenajímateľa (manželky). To znamená, že povinnosť hradiť udržiavacie náklady (náklady na opravu a údržbu vozidla) má prenajímateľ a ak tieto náklady vynaložil nájomca, vzniká mu nárok na ich úhradu od prenajímateľa. Nájomca je povinný oznámiť prenajímateľovi včas potrebu opráv a nechať ich vykonať na účet prenajímateľa, ak zmluva o nájme neustanovuje inak. Ak tak nájomca neurobí, stráca právo na úhradu nákladov vynaložených pri oprave vozidla. Môže sa však domáhať toho, o čo sa prenajímateľ opravou obohatil. Zároveň platí, že nárok na úhradu vynaložených nákladov nájomca nemá, ak sa oprava týkala odstránenia škody, ktorú spôsobil nájomca alebo osoby, ktorým nájomca umožnil prístup k motorovému vozidlu.

Možnosť zahrnúť náklady na údržbu a opravy motorového vozidla do daňových výdavkov zavísí od toho, komu takáto povinnosť vyplýva zo zmluvy o nájme, resp. z Obchodného zákonníka. Na základe nájomnej zmluvy môže byť nájomcovi uložené, aby na automobile vykonával počas doby nájmu nevyhnutnú údržbu. To isté možno dohodnúť aj o prevádzkových nákladoch. V tomto prípade by nájomca mohol tieto prevádzkové a udržiavacie náklady zahrnúť do svojich daňových výdavkov, ak vozidlo používal na dosahovanie svojich zdaniteľných príjmov. Ak nájomná zmluva neobsahuje výslovné ustanovenie o tom, kto má znášať prevádzkové a udržiavacie náklady automobilu, do daňových výdavkov si ich môže uplatniť iba prenajímateľ, keďže jemu takáto povinnosť vyplýva z Obchodného zákonníka.

Čo sa týka vykonania opravy predmetného automobilu vo vlastnej réžii podnikateľa - manžela, je potrebné postupovať v zmysle doteraz uvedeného. Ak je nájomnou zmluvou viazaný na úhradu takýchto výdavkov nájomca (manžel) budú vynaložené náklady súvisiace s opravou automobilu predstavovať jeho vlastné daňové výdavky. V prípade, ak je v zmysle nájomnej zmluvy na úhradu nákladov súvisiacich s opravou vozidla viazaná manželka (prenajímateľ), manžel jej takúto službu vyfakturuje rovnakým spôsobom, ako fakturuje realizáciu opravárenských prác iným zákazníkom. V tomto prípade však odporúčame dodržať z titulu závislosti osôb primeranú cenu s primeraným ziskom.

Výlučným vlastníkom darovanej veci je ten z manželov, ktorý bol obdarovaný, a to bez ohľadu na existenciu súdneho rozhodnutia.

Na strane manžela ako nájomcu je potrebné si uvedomiť, že nájomca vozidla je povinný ho udržiavať v stave, v akom ho prevzal na účet prenajímateľa (manželky). To znamená, že povinnosť hradiť udržiavacie náklady (náklady na opravu a údržbu vozidla) má prenajímateľ a ak tieto náklady vynaložil nájomca, vzniká mu nárok na ich úhradu od prenajímateľa.