V zmysle § 120 Zákonníka práce je zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie dohodnuté v kolektívnej zmluve, povinný ohodnotiť každé pracovné miesto zamestnanca. Po posúdení zložitosti súhrnu pracovných činností vykonávaných na danom pracovnom mieste a kvalifikačnej náročnosti zamestnávateľ priradí každému pracovnému miestu stupeň na základe porovnania s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe Zákonníka práce. Tu sú charakterizované pracovné miesta podľa miery zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti práce a z nej vyplývajúcich požiadaviek na kvalifikáciu zamestnanca.

Možno teda konštatovať, že k priradeniu stupňa náročnosti práce nie sú podstatné požiadavky zamestnávateľa, a ani dosiahnuté vzdelanie konkrétneho zamestnanca, ale porovnanie charakteristík uvedených v prílohe s činnosťami vykonávanými na danom pracovnom mieste. Ak napr. pracovné miesto je charakteristické výkonom pomocných, prípravných alebo manipulačných prác podľa presných pokynov a postupov, možno takémuto pracovnému miestu priradiť prvý stupeň náročnosti práce. Nie je pritom podstatné, či zamestnanec, ktorého zamestnávateľ prijme na toto pracovné miesto, má základné vzdelanie, príp. vyššie vzdelanie. Príloha Zákonníka práce iba uvádza, že absolvovanie základnej školy postačuje pre výkon týchto prác.

K priradeniu stupňa náročnosti práce nie sú podstatné požiadavky zamestnávateľa, a ani dosiahnuté vzdelanie konkrétneho zamestnanca, ale porovnanie charakteristík uvedených v prílohe Zákonníka práce s činnosťami vykonávanými na danom pracovnom mieste..