Každý príjem zo závislej činnosti, ktorý je predmetom dane a nie je od dane oslobodený, sa musí v zmysle zákona o daniach z príjmov pri výplate, pripísaní alebo pri poukázaní daňovníkovi k dobru zdaniť. Zdanenie sa musí vykonať formou preddavku na daň podľa § 41 spomínaného zákona, alebo, ak sú splnené podmienky, osobitnou sadzbou dane podľa § 36 tohto zákona. Výnimkou môže byť len nepeňažný príjem, z ktorého nemožno vykonať zrážku.

Pre zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov je dôležitý inštitút zdaniteľnej mzdy, z ktorej sa mesačne zrážajú preddavky na daň z týchto príjmov podľa § 41 ods. 2 zákona o daniach z príjmov. Zdaniteľnou mzdou je úhrn príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov zúčtovaných a vyplatených daňovníkovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie (t.j. aj vami spomínané príjmy z pracovnoprávneho vzťahu), do ktorých sa nezahŕňajú príjmy zdaňované osobitnou sadzbou dane, znížený o oslobodené príjmy, zaplatené povinné poistné, príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ak ho zamestnanec platí, a nezdaniteľné časti základu dane podľa § 12 zákona o daniach z príjmov. Keďže v danom prípade zamestnávateľ jednorazovo vypláca zdaniteľnú mzdu za viac kalendárnych mesiacov, je možné tento príjem na príslušné kalendárne mesiace rozpočítať, ak je to pre daňovníka - zamestnanca výhodnejšie. Cieľom ustanovenia § 41 ods. 4 zákona o daniach z príjmov, ktorý túto možnosť poskytuje, je, aby sa zamestnanec nedostal do vyššej daňovej progresie, a preto, ak je to preňho výhodnejšie, môže sa jeho príjem zdaniť tak, akoby bol vyplatený vo viacerých mesiacoch. Tento spôsob nie je možné uplatniť pri osobitnej sadzbe dane.

Pre účely odvodových povinností je potrebné vychádzať z definície vymeriavacieho základu pre zamestnanca. Vymeriavacím základom na určenie poistného zamestnancov na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie je príjem za vykonanú prácu dosiahnutý v rozhodujúcom období v zamestnaní zakladajúcom účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení, ktorý podľa zákona o daniach z príjmov podlieha dani z príjmov fyzických osôb.

Vymeriavacím základom na určenie poistného zamestnancov na platenie príspevku na poistenie v nezamestnanosti je príjem za vykonanú prácu dosiahnutý v rozhodujúcom období, ktorý podľa zákona o daniach z príjmov podlieha dani z príjmov fyzických osôb.

Rozhodujúcim obdobím, z ktorého sa zisťuje vymeriavací základ na určenie poistného zamestnanca, je posledný kalendárny mesiac, za ktorý mu bol vyplatený príjem. Pre účely odvodov do poistných fondov je však za mesiac december (z titulu výšky koncoročnej odmeny) potrebné vziať do úvahy aj maximá vymeriavacich základov, ktoré sú pre poistné odvody do jednotlivých fondov ustanovené príslušnými zákonmi. Na zdravotné poistenie, na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie je maximálny vymeriavací základ 32 000 Sk, na platenie príspevku na poistenie v nezamestnanosti je maximom 24 000 Sk.

Keďže v danom prípade zamestnávateľ jednorazovo vypláca zdaniteľnú mzdu za viac kalendárnych mesiacov, je možné tento príjem na príslušné kalendárne mesiace pre účely zdaňovania rozpočítať, ak je to pre daňovníka - zamestnanca výhodnejšie. Cieľom je, aby sa zamestnanec nedostal do vyššej daňovej progresie, a preto, ak je to preňho výhodnejšie, môže sa jeho príjem zdaniť tak, akoby bol vyplatený vo viacerých mesiacoch.

Pre účely odvodových povinností je potrebné vychádzať z definície vymeriavacieho základu pre zamestnanca. Rozhodujúcim obdobím, z ktorého sa zisťuje vymeriavací základ na určenie poistného zamestnanca, je posledný kalendárny mesiac, za ktorý mu bol vyplatený príjem - t.j. v danom prípade december. Z titulu výšky koncoročnej odmeny je potrebné vziať do úvahy aj maximá vymeriavacich základov, ktoré sú pre poistné odvody do jednotlivých fondov ustanovené príslušnými zákonmi.