Vychádzajúc zo znenia otázky predpokladáme, že máte záujem vyvíjať svoje podnikateľské aktivity v rámci zahraničnoobchodnej činnosti s prevažujúcou oblasťou dovozu a následného predaja v tuzemsku.

Už samotný názov oblasti zahraničného obchodu determinuje, že aktivity v rámci zahraničnoobchodnej činnosti sú uskutočňované v zmysle vzájomnej obchodnej spolupráce, resp. tovarovej výmeny medzi subjektami so sídlom resp. miestom podnikania v tuzemsku a zahraničnými subjektami.

Tuzemskými osobami nevyhnutné chápať také podnikajúce právnické a fyzické osoby, ktoré majú na území Slovenskej republiky svoje sídlo, miesto podnikania, resp. bydlisko. Pod pojmom "podnikajúca právnická a fyzická osoba" je nevyhnutné v zmysle Obchodného zákonníka okrem iného chápať aj fyzickú osobu, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia so živnostenským oprávnením na obchodnú činnosť.

Obchodnými živnosťami v zmysle živnostenského zákona sú:

Rozah a hranice obchodnej živnosti pri maloobchode a veľkoobchode sú predmetom ustanovenia § 34 živnostenského zákona. Zákon v rámci tohto ustanovenie teda umožňuje podnikateľovi prevádzkujúcemu živnosť v oblasti maloobchodných či veľkoobchodných aktivít legálny výkon ďalších (pridružených) aktivít, ktoré majú k obchodným živnostiam tzv. doplnkový charakter. Takýmto spôsobom sa eliminuje možná rigidita pri posudzovaní rozsahu živnostenského oprávnenia pri maloobchode a veľkoobchode. Podnikateľ, ktorý prevádzkuje živnosť v oblasti maloobchodu alebo veľkoobchodu teda môže v rámci svojho živnostenského oprávnenia tiež:

Potrebné je poznamenať, že výpočet spomínaných doplnkových činností je konečný, čo znamená, že iné doplnkové činnosti v rámci zákonom povoleného rozsahu živnostenského oprávnenia pri maloobchode alebo veľkoobchode sa vykonávať nesmú.

Na základe Vami uvedeného príkladového výpočtu sortimentu, s ktorým hodláte obchodovať pôjde pravdepodobne o živnosť voľnú, t.j. takú, ktorá nie je uvedená v prílohách živnostenského zákona. Na prevádzkovanie týchto živností musia byť splnené všeobecné podmienky. Preukazovanie odbornej spôsobilosti ani inej spôsobilosti sa nevyžaduje. Ak sa vykonávanie živnosti spája so splnením podmienok vyplývajúcich z osobitných predpisov (napr. stavebno-technických, hygienických), splnenie týchto podmienok nie je možné nahradiť živnostenským listom.

Aj keď splnenie podmienok vyplývajúcich z osobitných predpisov nemá vplyv na vydanie živnostenského oprávnenia, pri ich nedodržaní počas prevádzkovania voľnej živnosti môže dôjsť k uloženiu pokuty alebo v krajnom prípade aj k zrušeniu živnostenského oprávnenia. Podnikateľ je totiž povinný pri prevádzkovaní živnosti (akejkoľvek - teda aj voľnej) dodržiavať okrem živnostenského zákona aj podmienky ustanovené osobitnými predpismi.

Všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti u fyzických osôb sú nasledovné:

Uvedené všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti musia byť splnené pri nadobudnutí akéhokoľvek živnostenského oprávnenia.

V súvislosti so samotným začiatkom podnikateľskej činnosti ako takej vzniká fyzickej osobe - podnikateľovi množstvo povinností voči daňovému úradu, inštitúciam sociálneho a zdravotného zabezpečenia a pod. Nakoľko predpokladáme, že táto problematika nie je v zmysle znenia Vašej otázky až taká podstatná, namiesto podrobného uvedenia jednotlivých povinností možno odporučiť preštudovanie publikácie vydavateľstva PORADCA, s.r.o. Žilina - "Dane a účtovníctvo - Vzory a prípady č.9/2002".

Dovozom sa v zmysle Colného zákona rozumie premiestnenie tovaru zo zahraničia cez štátnu hranicu Slovenskej republiky na colné územie s použitím jedného alebo viacerých colných režimov alebo bez použitia colného režimu. Preprava tovaru dovážaného zo zahraničia musí byť realizovaná len po tzv. colných cestách a colnými priechodmi. Zoznam colných priechodov a colných ciest je predmetom Prílohy č. 14 k vyhláške MF SR č.251/2001 Z.z., v rámci ktorej je zároveň uvedený časové obdobie, v ktorom je možné prepravovať vybrané druhy tovaru.

Tovar, ktorý vstúpi na colné územie, musí byť po svojom vstupe dodaný príslušnému colnému úradu alebo na iné miesto určené alebo schválené colným úradom alebo do slobodného colného pásma a predložený colnému úradu a musí byť predmetom colného vyhlásenia. Po predložení tovaru colnému úradu a s jeho súhlasom možno tento tovar prehliadať a môžu sa z neho odoberať vzorky, aby bolo možné tomuto tovaru prideliť colne schválené určenie. Tovar sa prehliada na miestach určených a v čase určenom na tento účel colným úradom. Pri predložení tovaru colnému úradu sa v písomnej podobe podáva predbežné colné vyhlásenie. Colný úrad môže povoliť, aby sa ako predbežné colné vyhlásenie použil obchodný doklad alebo administratívny doklad, ktorý obsahuje údaje potrebné na identifikáciu tovaru.

Vo Vašom prípade pôjde o prepustenie tovaru do režimu "voľný obeh". Cieľom, ktorý sa má dosiahnuť pri režime "voľný obeh", je začlenenie konkrétneho zahraničného tovaru alebo tovaru vyrobeného s použitím zahraničného tovaru do kategórie slovenského tovaru a umožniť mu voľný obeh na colnom území. To znamená, že prepustením do režimu "voľný obeh" získa zahraničný tovar colný status slovenského tovaru. Toto však platí len za predpokladu, že sú splnené podmienky prepustenia tovaru do režimu "voľný obeh" uplatnením príslušných obchodnopolitických opatrení a ďalších colných formalít ustanovených na dovoz tovaru a vybratie dlžných dovozných platieb.

Pre účely zákona o DPH je za dovezený tovar považovaný aj tovar prepustený do režimu voľného obehu.

Zo zákona o DPH vyplýva, že pri uplatňovaní dane pri dovoze sa použijú colné predpisy. Daň pri dovoze tovaru je súčasťou colného dlhu a vymeriava sa spolu s clom, dovoznou prirážkou, príp. inými platbami, o ktorých to ustanovujú osobitné predpisy. Správcom dane je colný orgán. Daňová povinnosť vzniká pri dovoze tovaru dňom prijatia písomného colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do príslušného colného režimu alebo dňom, v ktorom colný dlh vznikol iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia.

Na odpočítanie dane pri dovoze tovaru sa primerane vzťahujú ustanovenia § 20 až 23 zákona o DPH, pričom platiteľ môže odpočítať daň z dovezeného tovaru, ak daň vyrubená pri dovoze tovaru bola zaplatená colnému orgánu a platiteľ má daňový doklad podľa zákona o DPH. Takýmto dokladom je písomné colné vyhlásenie alebo iné písomné rozhodnutie colného orgánu o vymeraní colného dlhu, ktoré potvrdzuje dovoz tovaru. Tu je vhodné si uvedomiť, že v takýchto prípadoch je JCD nielen colným ale aj daňovým dokladom, čo súvisí s archivačnou povinnosťou platiteľa. Napriek skutočnosti teda, že v zmysle Colného zákona vzniká pre potreby kontroly, ktorú vykonávajú colné orgány v rámci colného dohľadu povinnosť uchovávať okrem iného aj JCD po dobu piatich rokov, pri JCD, ktoré slúžia ako doklad daňový pre účely zákona o DPH je potrebné dodržať archivačnú dobu 10 rokov.

Platiteľ môže odpočítať daň pri dovezenom tovare v daňovom priznaní za to zdaňovacie obdobie, v ktorom sa splnila posledná z podmienok na odpočítanie dane.

Pre účely odpočítania dane sa od 1.1.2002 nevyžaduje pri prepustení tovaru do režimu voľného obehu splnenie podmienky vlastníctva tovaru. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť, že platiteľ dane, ktorý doviezol tovar pred 1.1.2002 a nenadobudol vlastnícke právo, môže odpočítať daň, ak splní podmienky zákona o DPH (daň musí byť zaplatená colnému orgánu a platiteľ dane musí mať daňový doklad).

Základ dane pre výpočet dane pri dovoze tovaru zahŕňa v zmysle zákona o DPH okrem základu pre vymeranie cla, t.j. colnej hodnoty, aj vyrubené clo, spotrebnú daň, ak tejto dani dovážaný tovar podlieha, akko aj ostatné platby vyberané colnými orgánmi pri dovoze tovaru. Prisudzovanie výšky sadzby dane je identické ako pri tuzemských zdaniteľných plneniach.

Problematika medzinárodných obchodných vzťahov z pohľadu colných predpisov, zákona o DPH, devízového zákona a pod. je predmetom ďalšieho čísla publikácie vydavateľstva PORADCA, s.r.o. Žilina - "Dane a účtovníctvo - Vzory a prípady č.5 - 6 /2003".

V danom prípade pôjde pravdepodobne o živnosť voľnú, t.j. takú, ktorá nie je uvedená v prílohách živnostenského zákona. Na prevádzkovanie týchto živností musia byť splnené všeobecné podmienky. Preukazovanie odbornej spôsobilosti ani inej spôsobilosti sa nevyžaduje.

Preprava tovaru dovážaného zo zahraničia musí byť realizovaná len po tzv. colných cestách a colnými priechodmi. Vo Vašom prípade pôjde o prepustenie tovaru do režimu "voľný obeh".

Pre účely zákona o DPH je za dovezený tovar považovaný aj tovar prepustený do režimu voľného obehu. Daň pri dovoze tovaru je súčasťou colného dlhu a vymeriava sa spolu s clom, dovoznou prirážkou, príp. inými platbami, o ktorých to ustanovujú osobitné predpisy. Správcom dane je colný orgán. Daňová povinnosť vzniká pri dovoze tovaru dňom prijatia písomného colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do režimu voľný obeh.

Základ dane pre výpočet dane pri dovoze tovaru zahŕňa v zmysle zákona o DPH okrem základu pre vymeranie cla, t.j. colnej hodnoty, aj vyrubené clo, spotrebnú daň, ak tejto dani dovážaný tovar podlieha, akko aj ostatné platby vyberané colnými orgánmi pri dovoze tovaru. Prisudzovanie výšky sadzby dane je identické ako pri tuzemských zdaniteľných plneniach.

Platiteľ môže odpočítať daň pri dovezenom tovare v daňovom priznaní za to zdaňovacie obdobie, v ktorom sa splnila posledná z podmienok na odpočítanie dane.