Všeobecne v jednoduchom účtovníctve platí, že nájomné za veci s právom kúpy prenajatej veci je daňovým výdavkom po zaplatení, avšak iba vo výške pripadajúcej na príslušné zdaňovacie obdobie. To znamená, že splátky v zmysle vášho splátkového kalendára budete účtovať v peňažnom denníku pri ich úhrade do výdavkov neovplyvňujúcich základ dane. Až v rámci uzávierkových operácií zahrniete alikvótnu časť zaplateného nájomného pripadajúcu na príslušné zdaňovacie obdobie (t.j. lízingovú cenu prepočítanú na počet mesiacov v príslušnom zdaňovacom období počas trvania lízingovej zmluvy) do daňových výdavkov. Je pravdou, že nájomné sa uznáva do daňových výdavkov za splnenia viacerých podmienok, pričom jednou z nich je aj podmienka, že doba nájmu prenajímanej veci je najmenej 3 roky. Táto podmienka vo vašom prípade nie je splnená. V otázke daňovej uznateľnosti bude teda potrebné postupovať v súlade s § 24 ods. 5 zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Týmto ustanovením sa upravujú podmienky daňovej uznateľnosti nájomného z finančného prenájmu, ak k odkúpeniu predmetu nájmu dôjde za iných podmienok ako stanovuje § 24 ods. 4 zákona o daniach z príjmov (t.j. ak k odkúpeniu dôjde skôr ako je minimálna doba trvania finančného lízingu ustanovená v § 24 ods. 4 písm. a) ZDP). V týchto prípadoch zákon o daniach z príjmov stanovuje len jednu podmienku pre ponechanie už zahrnutého nájomného do daňových výdavkov, a to, že kúpna cena, za ktorú sa predmet lízingu odkúpi, musí byť najmenej vo výške zostatkovej ceny vypočítanej podľa § 31alebo podľa § 32 ZDP. Ak by táto podmienka nebola dodržaná, nájomné sa prepočíta a v základe dane sa ponechá nájomné rovnajúce sa len odpisom vypočítaným za obdobie trvania nájmu podľa § 31 alebo § 32 ZDP.