S účinnosťou od 1. novembra 2002 nadobudol platnosť nový zákon o rodičovskom príspevku, ktorý podmienky poskytovania rodičovského príspevku v súvislosti s výkonom zárobkovej činnosti rieši odlišne ako dovtedy platný zákon. Jednou z hlavných podmienok poberania rodičovského príspevku je osobná starostlivosť a riadna starostlivosť rodiča aspoň o jedno dieťa do troch rokov veku dieťaťa alebo do šiestich rokov veku dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Riadnou starostlivosťou o dieťa sa pritom rozumie starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme jeho fyzického vývinu a duševného vývinu, ktorou sa zabezpečuje najmä jeho výchova, primeraná výživa, hygiena a dodržiavanie liečebno-preventívnych opatrení. Výška rodičovského príspevku za kalendárny mesiac je 3 790 Sk. V zmysle nového zákona o rodičovskom príspevku je podmienka osobnej starostlivosti o dieťa splnená aj vtedy, ak rodič počas výkonu zárobkovej činnosti zabezpečí potrebnú starostlivosť o dieťa inou plnoletou osobou a dieťa neumiestni v jasliach, v materskej škole alebo v inom obdobnom zariadení. V takomto prípade je však výška rodičovského príspevku za kalendárny mesiac len 1 200 Sk.

Z uvedeného je zrejmé, že od 1. novembra 2002, ak rodič nechce stratiť nárok na rodičovský príspevok vo výške 3 790 Sk vykonávať zárobkovú činnosť nemôže. V prípade, ak chce vykonávať zárobkovú činnosť (t.j. činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný ako príjem zo závislej činnosti a funkčných požitkov alebo príjem z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti) má dve možnosti:

V obidvoch uvedených prípadoch je výška príjmu dosahovaného zo zárobkovej činnosti pre vznik nároku na rodičovský príspevok irelevantná.

Pre účely riešenia Vášho problému je predovšetkým potrebné analyzovať, čo zákon o rodičovskom príspevku považuje za zárobkovú činnosť.

Zárobková činnosť podľa tohto zákona je činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa osobitného predpisu. Tu zákon o rodičovskom príspevku odkazuje na § 6 a § 7 zákona č.366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v z.n.p. Je teda možné vyvodiť záver, že zárobkovou činnosťou zákonodarca pre účely zákona o rodičovskom príspevku ustanovil potrebné chápať každý príjem plynúci zo závislej činnosti a funkčných požitkov a každý príjem z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Ďalej je potrebné poznamenať, že v zmysle zákona o daniach z príjmov sa príjem vypomáhajúcej osoby považuje za tzv. príjem ostatný, t.j. zdaňovaný v zmysle § 10 spomínaného zákona. To znamená, že za príjem zo zárobkovej činnosti sa pre účely zákona o rodičovskom príspevku príjem vypomáhajúcej osoby nepovažuje.

Na základnú nezdaniteľnú sumu vo výške 38 760 Sk ročne má nárok každý daňovník, bez ohľadu na to, z akej činnosti dosiahol príjem a bez ohľadu na to, koľko v roku odpracoval. Je to tzv. základné daneprosté minimum. Ak má daňovník základ dane za rok nižší ako je základná nezdaniteľná suma, táto odpočítateľná položka sa aplikuje len do nulového základu dane. Nárok odpočítať si len časť tejto odpočítateľnej položky (príp. si túto položku odpočítať nemôže vôbec) má poberateľ dôchodkov uvedených v § 12 ods. 4 zákona o daniach z príjmov.

V prípade, ak naďalej zabzepečíte osobnú a riadnu starostlivosť o dieťa, Váš príjem ako vypomáhajúcej osoby nebude mať na výšku poberaného rodičovského príspevku žiadny vplyv. To platí bez ohľadu na výšku príjmov dosiahnutých z titulu vypomáhania svojmu manželovi - podnikateľovi.

Na základnú nezdaniteľnú sumu za rok 2002 vo výške 38 760 Sk ročne má nárok každý daňovník, bez ohľadu na to, z akej činnosti dosiahol príjem a bez ohľadu na to, koľko v roku odpracoval