Jedným z najčastejšie sa vyskytujúcich problémov u daňovníkov je správnosť rozlíšenia výdavkov na opravy, ktoré možno zahrnúť priamo do výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa § 24 zákona o daniach z príjmov, a výdavkov, ktoré podľa § 25 ods. 1 písm. p) do daňových výdavkov nie je možné zahrnúť priamo, ale len postupne prostredníctvom odpisov. Tieto výdavky sú výdavky definované v § 33 zákona o daniach z príjmov ako technické zhodnotenie, t.j. výdavky na:

Výdavky na dokončené nadstavby, prístavby, stavebné úpravy zákon o daniach z príjmov priamo nedefinuje, ale odvoláva sa priamo na Stavebný zákon, podľa ktorého:

Vhodným pomocným kritériom pre rozlíšenie technického zhodnotenia a opráv u budov a stavieb sú ustanovenia stavebného zákona, ktorými sa vymedzujú udržiavacie práce, na ktoré sa nevyžaduje stavebné povolenie, a keďže ide len o drobné činnosti, neovplyvňujúce stabilitu stavby, považujú sa tieto činnosti vo väčšine prípadov za opravy.

Pri realizácii stavieb a ich zmien je potrebné rešpektovať ustanovenie § 54 stavebného zákona, podľa ktorého stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. Neakceptovanie tejto povinnosti môže mať samozrejme svoje následky aj v daňovom konaní.

Ak teda daňovník plánuje vymeniť okná v budove, takúto opravu je povinný ohlásiť stavebnému úradu a na základe ohlásenia vykoná ich výmenu. Ohlásenie stavebnému úradu postačuje v prípade, že nedochádza týmto zásahom k zmene vzhľadu stavby a nezasahuje sa do nosnej konštrukcie stavby a nemení sa účel jej použitia. V tomto prípade, ak na takúto výmenu postačuje ohlásenie stavebnému úradu, môže byť výmena považovaná aj z hľadiska daňového za opravu. Pokiaľ by však stavebný úrad rozhodol, že výmena okien sa môže vykonať len na základe stavebného povolenia, išlo by o stavebnú úpravu, ktorá je aj z hľadiska zákona o daniach z príjmov považovaná za technické zhodnotenie a stáva sa podľa účtovných predpisov súčasťou obstarávacej ceny budovy a pre účely daňové zvyšuje vstupnú, resp. zostatkovú cenu budovy.

Výmenu starých poškodených drevených okien za nové i plastové je teda potrebné považovať pre daňové účely za opravu. Výdavky s takouto opravou súvisiace je teda možné do daňových výdavkov uplatniť priamo, bez ohľadu na to, že v rámci časti budovy bola v minulosti vykonaná výmena okien považovaná za technické zhodnotenie. Nakoľko uvedený postup bolo potrebné aplikovať aj pri výmene týchto okien v roku 1999, vzniknutú situáciu je potrebné riešiť podaním dodatočného daňového priznania.

Výmenu starých poškodených drevených okien za nové i plastové je teda potrebné považovať pre daňové účely za opravu. Výdavky s takouto opravou súvisiace je teda možné do daňových výdavkov uplatniť priamo, bez ohľadu na to, že v rámci časti budovy bola v minulosti vykonaná výmena okien považovaná za technické zhodnotenie.